Načo sú dobré univerzitné rebríčky

Autor: Peter Vanya | 28.9.2013 o 10:42 | (upravené 28.9.2013 o 11:09) Karma článku: 12,85 | Prečítané:  2309x

Klasik raz povedal: „Štatistiky sú ako bikiny. To, čo odhaľujú, je síce pekné, ale zakrývajú to podstatné“. Štatistiky sú životu nevyhnutné, ale všetkého veľa škodí. Na jeseň svet pravidelne zaplavujú rebríčky najlepších univerzít na svete. Dnes vyšiel QS univerisites, a pred pár dňami aj u nás relatívne známy ARWU (alebo Šanghaj). V médiách zavládlo sklamanie, že slovenská univerzita sa ešte stále nenachádza v ani jednom z nich. Nenechajme sa však opiť rožkom.

Odložme tradičnú debatu o úrovni slovenského školstva nabok a pozrime sa bližšie na to, čo presne tieto rebríčky hodnotia. Na úvod sa zamyslime, ako niekto môže skotočne kriticky, konzistentne a v konečnom čase posúdiť kvalitu 800 (!) univerzít. Potom sa spýtajme, prečo sa porovnávajú jablká s hruškami, teda technické obory s humanitnými alebo bakalárske štúdium (undergraduate study, resp. college) s doktorandským alebo priamo s výskumom. Po úvodnom rozdýchaní sa môžeme pozrieť na metodológie jednotlivých rebríčkov.

QS Ranking

  1. 1. Akademická reputácia, 40%. Dotazník, ktorí akademici (ako vôbec boli vyberaní?) vypĺňali, dostupný nie je. Obskúrna veličina, ktorá má obrovskú váhu.
  2. 2. Reputácia u zamestnávateľov, 10%. A priori to znie ako dobrý indikátor. Je rozumné predpokladať, že firmy si vedú štatistiky kvality zamestnancov z rôznych univerzít. To sa môžeme len domnievať, presná metodológia nie je spomenutá. Naviac, opäť miešame jablká s hruškami. Technické univerzity produkujú jeden typ zamestnancov, humanitné iný. Ako to porovnať? A dotazník opäť nedostupný.
  3. 3. Pomer študentov a učiteľov, 20%. Zjavne sa hodnotí kvantita (učiteľov) miesto kvality.
  4. 4. Citácie na zamestnanca, 20%. Prvý zmysluplný bod (ak si odmyslíme, že ani počet citácií nemusí povedať všetko o kvalite vedeckej práce).
  5. 5. Zastúpenie medzinárodných študentov a učiteľov, 10%. Rebríček predpokladá, že medzinárodnosť nevyhnutne súvisí s kvalitou. Z čoho to usudzuje (i.e. či sú na to nejaké výskumy), nevedno.

Zhrnutie. Rebríček dáva až 80-percentnú váhu obskúrnym (reputácia), alebo nedostatočne vyargumentovaným (medzinárodnosť) indikátorom.

ARWU

  1. Kvalita výuky, 10%. Určovaná podľa počtu laureátov Nobelovej ceny a Fieldsovej medaily, ktorí danú univerzitu vyštudovali. Vzhľadom na to, že priemerný vek laureáta NP je 59 rokov, rebríček týmto indikátorom reflektuje kvalitu výuky spred asi 40 rokov, aj to za predpokladu, že jeden génius v ročníku reprezentuje zvyšné stovky študentov. Čo s dnešným stavom môže, ale skôr vôbec nemusí súvisieť.
  2. Kvalita učiteľov. Z 20% je posudzovaná počtom nositeľov nobeloviek a fieldsov. Týchto cien je však tak málo, že stavať na nich akúkoľvek štatistiku je dosť plytké. Ale hlavne nevedno, ako súvisí schopnosť vedca robiť kvalitný výskum so schopnosťou dobre učiť a vysvetľovať (alebo nech si každý čitateľ domyslí sám podľa vlastnej skúsenosti, za seba hovorím, že nesúvisí).
  3. Počet vysoko citovaných vedcov v 21 kategóriách, 20%. Nevieme, ktoré kategórie presne to sú, alebo ako boli vybrané. Z každej kategórie sa počíta len najviac citovaný vedec, čo tiež neznie ako ideálna štatistika.
  4. Počet  článkov v prestížnych vedeckých časopisoch Nature a Science, v rokoch 2008-12, 20%. Budiž, aspoň ako prvotný odhad kvality.
  5. Počet článkov indexovaných v databáze Science Citation Index, 20%.
  6. Predošlé indikátory podelené počtom učiteľov/vedcov (výkon na hlavu), 10%.

Zhrnutie. Obrovskú váhu majú nobelisti a veci nesúvisiace s výučovaním alebo spokojnosťou študentov (o tej nižšie) alebo zamestnávateľov.

Čo rebríčky zakrývajú

Ani jeden z rebríčkov nebral do úvahy spokojnosť študentov. Napriek tomu, že v Británii na to existuje kopa dát (a nepochybne aj v Amerike a iných krajinách), keďže všetci študenti v poslednom ročníku môžu vyplniť Student Online Evaluation. Táto anketa potom relatívne silno rezonuje v médiách, ako aj priamo na univerzitách. Odignorovať ju je dosť neadekvátne.

Čo sme sa teda z rebríčkov dozvedeli? Vôbec nič, ale aj to je na niečo dobré. Slovensko nemá nobelistov ani matematikov s fieldsom, takže sa v ARWU len veľmi, veľmi ťažko niekedy umiestni.  Karlovu univerzitu „ťahajú“ štyria nobelisti, z ktorých všetci sa narodili v 19. storočí, a teda pochopiteľne už ani jeden z nich nežije. Z týchto rebríčkov si teda naozaj nikto nielen že nemusí, ale priam nesmie robiť ťažkú hlavu. Niekomu môžu na chvíľu pomasírovať ego, že študuje na top 10 univerzite na svete medzi pár 60- a viac ročnými nobelistami, ale to je asi tak všetko.

Perlička na záver...

Kto si myslí, že horšiu štatistiku už vymyslieť nemožno, nech si spomenie, ako SME v roku 2010 „prekuklo“ bývalého rektora Univerzity Komenského Gahéra, ktorý sa chválil top 500 pozíciou v rebríčku Webometrics. Čo sa tu hodnotí? 50%: „All the external inlinks that the University webdomain receives from third parties.“ Žeby pozícia v gúgli pri hľadaní? Okrem toho ešte počet webových stránok na doméne, počet súborov pdf, doc, docx a [ehm] ppt, a napokon z asi 17 percent aj citácie (aj keď len, ako inak, zahmleným spôsobom).

O to horšie vyznie, že o dva roky neskôr Trend nominoval rektora STU na manažéra roka so slovami: „Pre tých, ktorých všeobecné reči z úvodu článku o úspechu STU nepresvedčili, pár faktov: v rebríčku najlepších svetových univerzít webometrics sa bratislavská technika vlani posunula o 362 miest do najlepšej päťstovky.“ (NB: Je skvelé, že Trend oceňuje pokrok STU a schopnosti rektora, ale pozícia univerzity v práve tomto rebríčku by vôbec nemala súvisieť s rozhodnutím o nominácii.) Naše médiá teda moc kvalitu diskusie v tomto smere nezvyšujú. Dokonca -- súdiac podľa článku v HN zo včera -- ešte aj absolútne nevhodne prispievajú k všeobecnému rozčarovaniu z našich univerzít.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?